Nôže Samsonova

Lovecké nože a dýky ruského majstra a remeselníka Jegora Petrovicha Samsonova dnes predstavujú jednoznačný etalón kvality ruských chladných zbraní.

Originálny lovecký nôž Samsonova

 

Keď  v 50. rokoch XX. storočia  inžinieri Moskovského metalurgického závodu „Kosák a kladivo“ urobili prvé pokusy zopakovať výrobu rovnako kvalitných nožov,  testovali čepele nožov Samsonova.

 

Čepele skúšali na pevnosť v tlaku, dávali ich vertikálne pod lis a čepele sa lámali, lenže na to, aby sa zlomili, bol potrebný tlak viac ako 14 ton. 

Jegor Samsonov tvoril v období od  70. - tych rokov XIX. storočia do roku 1930. Žil na okraji mesta Tula (cca 200 km južne od Moskvy) v malom domčeku, pred ktorým visel znak s nápisom "kalenie loveckých nožov." Pracoval spoločne s učňom a asistentom, ktorým bola jeho manželka.

Jegor Samsonov sa vypracoval až medzi nožiarsku elitu, na pozíciu dodávateľa cárskeho dvora  „Imperátorskej spoločnosti lovu“. Jeho účasť na celosvetových výstavách tej doby potvrdzujú ocenenia a medaily, ktoré na nich získal a následne, ktoré vyobrazoval na päte čepelí svojich nožov. Prvé významné ocenenie dostal v roku 1885.
Druhé sa datuje do roku 1913, odkedy sa na čepeliach  objavujú dve medaily, takže rok výroby jednotlivých Samsonových nožov sa určuje s dostatočnou presnosťou. Neskôr začína používať na označenie hexagonálny znak so symobolom imperátorskej orlice.

Dielňa Samsonova vyrábala okolo 10 variantov loveckých nožov. Všetky nože boli vyrábané doslova v typických domácich podmienkach v klasickej ruskej peci, čo udivuje do dnešných čias. Nože Samsonova pôsobili jednoduchým až asketickým dojmom. Aj napriek svojej strohosti sa stali etalónom kvality a stali sa obľúbenými loveckými nožmi ruskej aristokracie. Nôž Samsonova nosil na love cár Nikolaj II. i jeho generáli.

Presný počet nožov, ktoré vyrobil majster Samsonov sa odhaduje na niečo cez 3 300 kusov.

Medzi najznámejší nôž Samsonova patrí Medvedí nôž.
Celková dĺžka noža – 305 cm
Dĺžka čepele – 195 cm

Medvedí nôž vyrábal Samsonov aj po revolúcii v novembri 1917 roku, ale tentoraz už na sovietskom závode.

Samsonov nemal nasledovníkov, ktorým by tajomstvo svojej mimoriadnej zručnosti predal ďalej. Hovorí sa, že keď bol už starý a chorý, apeloval na úrady o pomoc pri oprave domu, pretože už nemal ani silu, ani prostriedky.

 

Za opravu sľúbil, že rozpovie všetko o postupe pri výrobe svojej ocele. Sovietski úradníci ale nereagovali na návrhy umierajúceho génia a spôsob vyhotovenia Samsonovej ocele bol stratený.

Rôzne experimentálna fúzie a pokusy ako rozlúštiť tajomstvo temperovania nožov, aby sa dosiahla ich mimoriadna sila, zlyhali. Medvedí nôž Samsonova nesie meno Nôž Samsonov.