---

 

Nagajka Uralská

Nagajka Uralská – tradičná zbraň Uralských kozákov a Uralského kozáckeho vojska, ktorému sa hovorí aj Jaikské kozácke vojsko – pomenovanie podľa rieky Ural, predtým Jaik.

 

História uralských kozákov za začína písať na konci 16. storočia, kedy prvých niekoľko stoviek Donských a Volžských kozákov obsadzuje dolný tok rieky Jaik. Odchod bol vynútený snahou zachovať tradičnú vieru, ktorú dnes poznáme pod pojmom Staroverci.

 

Uralskí kozáci boli vysoko oceňovaní za svoju mimoriadnu odvahu, bojovali vždy vo všetkých vojnách a dokonca spolu s Generalissimusom Suvorovom  prešli aj švajčiarske Alpy.

 

Uralskí kozáci vzhľadom na svoju vieru - podľa. starého obradu, boli vždy hrdí a mimoriadne citliví na reformy - len čo štát začal zavádzať akékoľvek zmeny v živote kozákov, kozáci to považovali za zásah do svojej slobody.

 

Je známa napríklad história z roku 1914, keď začala tkz. Nemecká vojna (neskôr nazvaná ako Prvá svetová) a divízii Uralských kozákov mal veliť generál Kaufman. Uralskí kozáci odmietli bojovať pod velením Nemca.

 

Následné obdobie občianskej vojny bolo najťažšie v histórii Uralského kozáckeho vojska. Vzhľadom k pevným tradíciám ostali kozáci verní prísahe cárskemu vojsku. Porážka viedla k tomu, že Uralské kozácke vojsko bolo v roku 1920 rozformované a svoju existenciu obnovilo sa až v 90-tych rokoch 20. storočia.

 

Len pre zaujímavosť, pred 2. svetovou vojnou boli opätovne sformované Donské, Kubáňske a Terské kozácke vojská, ale Uralské, vzhľadom na tvrdý charakter uralských kozákov, radšej neobnovili.

 

Ručná práca, výplet, pravá koža, majstrovské dielo.

 

Charakteristika
Celková dĺžka    900 ± 10 mm
Dĺžka rukoväte    200 ± 10 mm bez návršia
Hrúbka rukoväte   30 mm v najširšej časti
Materiál   Prírodná koža, drevo